Aká je úroveň ochrany pre elektrické zariadenia odolné proti výbuchu

Úroveň ochrany zariadenia (EPL) hodnotí nevýbušnú spoľahlivosť konkrétneho typu zariadenia na základe potenciálnych porúch a preventívnych opatrení a slúži ako kľúčový bezpečnostný ukazovateľ pre nevýbušné elektrické zariadenia.

Úrovne sú rozdelené do kategórií a, b a c:

1. Úroveň a zaisťuje konzistentnú nevýbušnú bezpečnosť pri bežnej prevádzke a počas predpokladaných aj zriedkavých porúch.

2. Úroveň b zaručuje zachovanie nevýbušnej bezpečnosti počas bežnej prevádzky a predvídateľných porúch.

3. Úroveň c zabezpečuje zachovanie nevýbušnej bezpečnosti v bežnej prevádzke aj v špecifických abnormálnych situáciách.

Od zariadenia odolného proti výbuchu sa zvyčajne očakáva, že bude spĺňať úroveň ochrany 3. V určitých prípadoch však môže byť pre špecifické typy nevýbušných zariadení prípustná úroveň 2 alebo 1.

Medzi metódy označovania patria:

1. Na základe symbolu nevýbušného typu:

Kombinácia symbolov nevýbušného typu a úrovne ochrany zariadenia označuje úroveň ochrany. Napríklad základné bezpečnostné zariadenia sú označené ako ia, ib alebo ic.

2. Na základe symbolu typu zariadenia:

Zlúčenie symbolov typu zariadenia a úrovne ochrany označuje úroveň ochrany. Napríklad zariadenie triedy I (banské) je označené ako Ma alebo Mb (M znamená baňa); zariadenie triedy III (továreň, plyn) je označené ako Ga, Gb alebo Ge (G pre plyn).

Je veľmi dôležité pochopiť, že úrovne ochrany zariadenia a úrovne nevýbušnosti sú odlišné pojmy, ktoré sa pri aplikácii často zamieňajú. Úroveň ochrany označuje "spoľahlivosť", zatiaľ čo úroveň nevýbušnosti odráža "vlastnosti horľavých plynov a konštrukčné vlastnosti zariadenia"." Napríklad v priemyselnom prostredí so stálym rizikom výbuchu vodíka (zóna 0) by požadované vybavenie iskrovej bezpečnosti malo úroveň ia, stupeň IIC. V prostredí s menej častým rizikom výskytu vodíka (zóna 1) by potrebám vyhovovalo zariadenie s úrovňou iskrovej bezpečnosti ib, IIC, hoci vhodné by mohlo byť aj zariadenie s úrovňou ia, IIC.