Teplotné klasifikácie slúžia ako kritický bezpečnostný ukazovateľ na posúdenie schopnosti vznietenia horľavých plynov a nevýbušných elektrických zariadení. Horľavé plyny sú rozdelené do šiestich tried na základe ich teploty horenia, zatiaľ čo elektrické zariadenia sú rozdelené do šiestich kategórií na základe ich maximálnych povrchových teplôt, označených ako T1, T2, T3, T4, T5 a T6. Kritériá zoskupovania elektrických zariadení a horľavých plynov sú však výrazne odlišné.
| Teplotná trieda | Teplota vznietenia horľavého plynu/°C | Maximálna povrchová teplota zariadenia T/°C |
|---|---|---|
| T1 | t≥450 | 450≥t＞300 |
| T2 | 450＞t≥300 | 300≥t＞200 |
| T3 | 300＞t≥200 | 200≥t＞135 |
| T4 | 200＞t≥135 | 135≥t＞100 |
| T5 | 135＞t≥100 | 100≥t＞85 |
| T6 | 100＞t≥85 | 85≥t |
Princíp teplotnej klasifikácie elektrických zariadení spočíva v tom, že najvyššia povrchová teplota, ktorú zariadenie vytvára, by nemala zapáliť okolité horľavé plyny. Inými slovami, najvyššia povrchová teplota zariadenia nesmie prekročiť teplotu vznietenia horľavých plynov.
Je dôležité poznamenať, že maximálna povrchová teplota nevýbušného elektrického zariadenia sa vzťahuje na najvyššiu teplotu, ktorú možno dosiahnuť na jeho povrchu alebo častiach za normálnych pracovných podmienok a za najnepriaznivejších schválených podmienok. Táto teplota by mala byť schopná zapáliť okolitú výbušnú zmes plynu a vzduchu.
Vzhľadom na rôzne nevýbušné konštrukcie sa maximálna povrchová teplota môže vzťahovať na rôzne časti zariadenia. Môže to byť teplota na vonkajšom povrchu krytu, ako v prípade nehorľavých elektrických zariadení, alebo to môže byť teplota na vonkajšom povrchu krytu zariadenia alebo určitých vnútorných súčastí, ako napríklad v prípade elektrických zariadení so zvýšenou bezpečnosťou alebo tlakom.
