Zoskupenie elektrických zariadení odolných proti výbuchu

Nevýbušné elektrické zariadenia sú rozdelené do šiestich typov na základe ich maximálnej povrchovej teploty: T1, T2, T3, T4, T5 a T6. Tieto kategórie sú v súlade so skupinami zápalných teplôt pre horľavé plyny.

Teplotná úroveň IEC/EN/GB 3836	Najvyššia povrchová teplota zariadenia T [℃]	Teplota vznietenia horľavých látok [℃]
T1	450	T＞450
T2	300	450≥T＞300
T3	200	300≥T＞200
T4	135	200≥T＞135
T5	100	135≥T＞100
T6	85	100≥T＞8

Pojem "maximálna povrchová teplota" označuje najvyššiu teplotu, ktorú možno dosiahnuť na povrchu alebo častiach nevýbušného elektrického zariadenia za normálnych aj najnepriaznivejších podmienok, ktoré sa považujú za prijateľné, s možnosťou zapálenia okolitých výbušných zmesí plynov.

Hlavná zásada teplotnej klasifikácie elektrických zariadení odolných proti výbuchu je nasledovná:

Maximálna povrchová teplota, ktorú zariadenie vytvára, nesmie byť schopná zapáliť susedné horľavé plyny a nemala by prekročiť teplotu vznietenia týchto plynov. Pokiaľ ide o bezpečnostné hodnotenia, zariadenia T6 sa radia na najvyššie priečky, zatiaľ čo zariadenia T1 sú na spodnej hranici.

To dokazuje, že pre výbušné materiály s rovnakými teplotami odráža dolnú hranicu ich zápalných teplôt. Naopak, v prípade nevýbušných elektrických zariadení označuje hornú hranicu ich maximálnych povrchových teplôt, čo poukazuje na jasný rozdiel v charakteristikách.

Vzhľadom na to, že v nevýbušných elektrických zariadeniach používaných v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu prachu sa jasne uvádza maximálna povrchová teplota zariadenia, "Predpis na navrhovanie elektrických zariadení pre prostredie s nebezpečenstvom výbuchu" už nerozdeľuje nevýbušné elektrické zariadenia do teplotných skupín.